„PANE, DAJ NÁM VÄČŠIU VIERU!“

            Jeden kňaz porozprával príbeh 15-ročného chlapca, ktorého otec ťažko ochorel. Vtedy chlapec prišiel na faru a porozprával mu: „Pán farár, dnes prišiel k nám na návštevu kňaz, starý otcov priateľ. Bol dlho s otcom sám. Pri odchode mi povedal: ,Peter, teš sa, tvoj otec sa vyspovedal!΄ " Chlapec sa pozrel na svojho farára a spýtal sa: „Myslíte si, pán farár, že môj otec sa naozaj obrátil?“ „Tvoj otec bol čestný človek, iste by nebol predstieral vieru, keby ju opäť nenašiel!“ Vtedy chlapec povedal: „Od siedmeho roku sa modlím za otcovo obrátenie, a teraz, keď sa tak stalo, nemôžem tomu uveriť!“
            Kňaz neskôr dodal: „Od prvého svätého prijímania sa tento chlapec modlil za otcovo obrátenie. V nadšení viery bol presvedčený, že Boh ho vypočuje. Prešli roky. Otec sa neobrátil. Chlapec sa vo svojej viere unavil. Modlil sa však ďalej, zo zvyku, z dôslednosti i zo strachu, aby nebol Bohu neverný. Ale už nečakal zázrak. Keď sa otec naozaj obrátil, chlapec uveril posledný. Som presvedčený, že Boh ho vypočul už v prvej chvíli jeho modlitby, keď si prvý raz kľakol pred ním v dôverčivej istote svojej mladej viery. Keďže ho však Boh nevypočul hneď a podľa jeho predstáv, viera chlapca ochabla.“
            A my? Ako veríme my? Nezačíname pochybovať, keď Boh nereaguje okamžite na naše modlitby? Prosme spolu s apoštolmi: „Pane, daj nám väčšiu vieru!“ Veď aj oni, hoci nasledovali Ježiša a boli svedkami mnohých zázrakov, predsa pochybovali.

Verím v slnko, i keď ho nevidím. Verím v lásku, i keď ju necítim. Verím v Boha, i keď mlčí.

                                                                                                          Christopher Blumhardt